Ananásový Tallow Balm: Keď som si natrel tvár hovädzím sadlom

Takže. Tallow balm. Konkrétne ten ananásový, šľahaný, z Francúzska. Nikdy by som si nepomyslel, že budem písať o hovädzom sadle. Ale tu som. Je neskoro, vonku je tá typická zimná tma už od piatej, a koža na mne bola ako pergamen. Suchá, napnutá, škaredá. A ja som sa hrabal v internete, ako to robí človek, keď už nevie.

A narazil som na tallow. Hovädzie sadlo. Na tvár. Prvá myšlienka? To je snád vtip.

Ale potom som si spomenul na starú mamu. Na dedinu. Vždy mala v kuchyni ten plechový hrniec, v ktorom sa topilo sadlo. Všetko sa na tom pieklo. A pamätám sa, ako si raz, keď sa porezala pri dreve, natrela ruky práve tým vychladnutým sadlom. Hovorila, že to hojí. Ja som bol decko, myslel som si, že je to divné. A teraz, o dvadsať rokov neskôr, to divné riešenie pre mňa náhle dávalo zmysel. Celý ten koncept tradičnej tallow skincare ma dostal do takej diery na internete, z ktorej som sa dostal až k objednávke.

Ako som skončil s hovädzím sadlom v kúpeľni

Bolo to v januári. Všetko bolo sivé. Moje ruky, hlavne kĺby a klbčeky, vyzerali a cítili sa ako mapy púšte. Vyskúšal som všetko. Modré plechovky z drogérie, tie biele „intenzívne“ krémy, všetko možné. Fungovalo to tak na dve hodiny. Potom znova sucho a ten pocit, že mi koža praskne. A tvár? To bola kapitola sama pre seba. Červené, suché škvrny, hlavne po umytí. Cítil som sa ako plaz.

Jedného takéhoto večera, keď som pozeral na svoje ruky, ma napadlo to spomenuté. Sadlo. Hľadal som „beef tallow for skin“. A našiel som celý svet ľudí, ktorí sa k tomu vracajú. Nie ako k nejakej hipsterskej novinke, ale ako k niečomu, čo naša koža pozná. Veď sadlo, to je v podstate len tuk. Ale nie hocijaký. Keď je z trávy kŕmených hoväd, je plný vecí, ktoré naša koža vie spracovať. Niečo ako sebum, ten mastný film, ktorý naša koža prirodzene tvorí. Lenže my ho denne umývame, odstraňujeme, a potom sa čudujeme, že je suchá.

Objednal som to skôr zo zvedavosti. S tým ananásovým scentom, lebo „tropická útecha“ znelo v tom januárovom šede lepšie ako „nevoňavé“. Bál som sa, že to bude smrdieť ako kuchyňa po vyprážaní. Čakal som najhoršie.

Prečo vlastne tallow pre kožu dáva zmysel

Tu sa dostávame k tej histórii. Toto nie je žiadny nový trend. To je návrat. Stará mama nebola žiadna výnimka. Sadlo, loj, používali ho na kožu všade. Od starovekého Egypta cez stredovekých bojovníkov, ktorí si ním chránili kožu pred živlami, až po farmárov a remeselníkov. Bolo to lacné, dostupné a fungovalo. Potom prišla chemia, priemysel, krásne fľaštičky a sliby. A my sme na to staré, „obyčajné“ riešenie zabudli.

A teraz to zažíva comeback. Natural skincare comeback nie je len o bylinkách. Je o jednoduchosti. O tom použiť niečo, čo telo pozná. Hovädzie sadlo má podobnú štruktúru ako ľudský kožný tuk. To znamená, že ho koža vie lepšie prijať, vstrebať, ako tie syntetické silikóny a vosky, ktoré často len zostanú na povrchu a vytvoria ilúziu hydratácie. Tallow balm, hlavne ten šľahaný, sa v podstate „roztopí“ pri kontakte s kožou. Nezanecháva mastný film, ktorý by sa otieral o oblečenie. Len sa stratí. A koža ho vypije.

Mimochodom, ten môj je z Francúzska, od jednej malej farmárky, čo to vyrába ručne. Našiel som ju na Etsy. Práve takéto malé obchody toto oživujú. Nie veľké korporáty. To ma na tom celom baví.

Čo tento ananásový tallow balm vlastne robí

Takže balík prišiel. Malá sklenená pohárik. Otvoril som to. Vôňa. Čakal som mäso. Ale nie. Bolo to... ovocné. Sladké. Ale nie ako bonbón, ale skôr ako čerstvý ananás, ktorý práve rozkrojíš. Žiadna umelá „tropická“ vôňa z drogérie. Skutočná. Trošku letná. V tej zime to bol príjemný šok. Konzistencia? Bola to taká hustá, ale nadýchaná hmota. Ako extrémne hustá šľahačka. Nabral som si trochu na prst. Bolo to studené. Jemne som to potrel medzi prstami. A ono sa začalo topiť. Presne ako maslo z chladničky. To bolo čudné. V dobrom.

Prvýkrát som si to natrel na ruky. Na tie suché, popraskané kĺby. Trošku som sa bál. Potrel. A čakal na ten mastný pocit. Ale ono to proste zmizlo. Bolo to také zvláštne. Koža ho absorbovala ako špongia. Po pár minútach som mal ruky... mäkké. Nie lepkavé. Nie mastné. Len mäkké a hydratované. A tá vôňa tam zostala, jemná, ako spomienka.

Tvár bola väčší krok. Večer po umytí. Nabral som si množstvo asi ako hrášok. Potrel medzi dlanami a potiahol po tvári. Opäť ten okamihitý pocit, že sa to topí. Vpíjalo sa to. Nezanechalo žiaden lesk, žiadnu vrstvu. Len koža sa cítila... pokojne. Nie napnuto. A ráno? To bol rozdiel. Žiadne nové suché škvrny. Koža vyzerala pokojnejšie. Rovnomiernejšie. Niečo také jednoduché a výsledok bol okamžitý.

Moja koža po pár týždňoch pravidelného používania

Teraz to používam asi mesiac. Každý večer. Niekedy ráno, keď je vonku fakt zima. A zmena je neskutočná. To nie je žiadna reklamná fráza. Proste to tak je.

Moje ruky. To bola hlavná bolesť. Kĺby už nie sú červené a popraskané. Sú hladké. Na dotyk. To je najväčší šok. Môžem zatnúť päsť a necítim, ako mi koža pne. To sa nedalo povedať ešte v decembri. Používam ho po každom umytí rúk. Je to rýchle, neznečistí nič, lebo sa vstrebe.

Tvár. To je komplexnejšie. Nemám pocit, že by mi vyčistil póry alebo čo. Ale suché, šupinkaté miesta, hlavne na líciach a na čele, sú preč. Koža sa celkovo cíti odolnejšia. Menej reaguje na zmenu teploty, na vietor. Keď prídem z mrazu domov, už sa nečervenám ako rak. Je to akoby mala lepšiu bariéru. A make-up? Neviem, nepoužívam, ale tušim, že by na tom krémovom podklade držal dobre, lebo nie je mastný.

A psoriáza? Ja osobne ňou netrpím, ale čítal som recenzie od ľudí, čo áno. Píšu, že im to pomáha upokojiť škvrny, zmierniť svrbenie a suchosť. To dáva zmysel, keďže ide o obnovu tej prirodzenej lipidovej bariéry, ktorú pri psoriáze koža stráca.

Je to jednoduché. Nemusím na seba dávať tri vrstvy rôznych produktov. Stačí jeden. Po sprche, keď je koža ešte vlhká, natriem tallow balm a hotovo. Celé telo to zvládne, aj také suché miesta ako lakty a kolená. Už nevyzerám ako šupinatý plaz.

Kúpil by som to znova?

Ano. Už som. Vlastne čakám na druhý pohár. Prvý sa mi tenčí, lebo ho používam na všetko. Dokonca som trochu dal aj svojmu bratovi, keď sa sťažoval na popraskané ruky od práce. Súhlasil so mnou, že to je čudné, ale funguje to.

Najviac ma prekvapilo, že to nie je žiadna alchýmia. Je to len čistý, dobre spracovaný produkt, ktorý rešpektuje, ako naša koža funguje. Nehovorím, že je to zázrak pre každého. Ale ak máte suchú, citlivú, unavenú kožu, ktorá nevie, čo s modernými krémami, takéto tradičné tallow skincare je ako vrátiť sa k základom. K niečomu, čo fungovalo dávno predtým, ako sme si mysleli, že potrebujeme dvadsať ingrediencií v jednom krême.

Je to úprimne jeden z mála produktov, ktorý som v poslednej dobe vyskúšal a o ktorom som povedal: „Hej, toto robí presne to, čo má.“

Rýchle otázky, ktoré dostávam

Je hovädzie sadlo dobré na tvár? Podľa mňa áno, hlavne ak máš suchú alebo citlivú kožu. Dáva to zmysel, lebo jeho zloženie je naozaj podobné tomu, čo si naša koža vytvára prirodzene. Nie je to agresívne, je to skôr ako doplniť, čo koža stratila.

Ucpe tallow balm póry? V mojom prípade vôbec. Naopak, vstrebe sa celkom hlboko a nezanecháva žiadnu vrstvu na povrchu, ktorá by mohla niečo zapchať. Ale ako so všetkým, každá koža je iná. Treba vyskúšať.

Ako vonia ten ananásový tallow balm? Úprimne? Po čerstvom ananáse. Nie po sladkosti alebo po umelom osviežovači vzduchu. Je to taká prirodzená, ovocná vôňa, ktorá je celkom silná pri otvorení, ale na koži zostane len ako veľmi jemná stopa. V zime je to príjemné, v lete by bolo ešte lepšie.

Takže to je môj príbeh s tallow balmom. Začal to zimný večer, suchá koža a spomienka na starú mamu. A skončil tým, že v kúpeľni mám pohár šľahaného hovädzieho sadla s vôňou ananásu. Život je zvláštny. Ale tá koža je konečne spokojná. A to je hlavné. Ak máš podobné problémy a moderné riešenia ti nefungujú, možno stojí za to vrátiť sa o pár krokov späť. K niečomu tradičnému. Mne to pomohlo.