Lavender Tallow Balm: Keď som si prvý krát natrel tvár hovädzím sadlom

Bolo to asi v novembri. Tma o piatej, vzduch taký suchý, že som cítil, ako mi praskajú pery. A moja koža. Bože. Vyzerá to vždy, ako keby som sa šúchal po šmirgľovom papieri. Všetky tie drahé krémy z drogérie – také tie fľaštičky za dvadsať euro, čo sľubujú zázraky – boli dobré tak na to, aby sa na poličke prášili. A potom, na Instagrame alebo niečo, som videl tento príspevok o tallow balme. Masť z hovädzieho sadla. Čítal som to znova. Sadlo. Na tvár. Moja prvá myšlienka bola úprimná: „To je nechutné. To si dávaš na plec mäso?“

Ale bol som zúfalý. A trochu zvedavý. Tak som si povedal, čo už. A objednal som to.

Ako som sa dostal k tomu, že si natieram tvár sadlom

Musím sa priznať, že som to otvoril s pocitom, že budem potrebovať rukavice. Bola to taká malá sklenená nádobka, pekne vyzerajúca, vôbec nie ako niečo z bitúnka. Odškrútil som vrchnák. Vôňa. Čakal som mäsitý, kuchynský pach. Ale nie. Bolo to… fialkové. Lavender. Ale nie tá umelá, sladká vôňa zo sviečok. Skôr ako keď rozotrieš sušenú levanduľu medzi prstami. Bolo to dojemné. Uvoľňujúce. A tá konzistencia. Pozeral som sa na to. Bolo to také nadýchané, také husté, ako extrémne našľahaná smotana. Alebo maslo. Dotkol som sa to prstom. Bolo to studené. A potom sa to okamžite roztopilo. Doslova sa to rozpustilo. Žiadny mastný film, žiadny lesk. Len tak… zmizlo. To ma dostalo. Čakal som, že budem mastný ako hranolka. A nebol som.

Takže, prečo vlastne hovädzie sadlo? Znie to ako návrat do stredoveku. Ale ono to dáva zmysel. Ľudský kožný tuk – sebum – je zložením veľmi, veľmi podobný živočíšnym tukom. Toto sadlo je z trávy kŕmených hoväd, vyrobené vo Francúzsku, a keď je takéto jemné, našľahané, tak sa proste vstrebá. Nemusí to prekonať žiadnu bariéru, lebo je to ako doma. Telo to pozná. A v zime, keď je vzduch suchý a kúrenie vysáva zo všetkého vlhkosť, potrebuješ niečo, čo vytvorí bariéru. Ale nie lepkavú, dusiacu. Toto je ako neviditeľný sveter pre tvoju kožu.

Čo táto levanduľová tallow masť vlastne robí

Prvý týždeň som bol opatrný. Natieral som si len najsuchšie časti – líca, čelo. Potom som si dal trochu na ruky. Moje ruky v zime, to je katastrofa. Suché, červené, praskajúce. Po pár dňoch, možno po týždni? Praskliny sa začali zatvárať. Necítil som ten neustály ťah, ten pocit napätia. Koža bola… pokojná. To je to slovo. Nie lesklá, nie mastná. Pokojná. A tá vôňa. Používal som to pred spaním. To rituálne natieranie, tá zemité-kvetinová vôňa… niečo na tom je. Necítil som sa po tom uspávane, ale cítil som sa ukľudnene. Ako keby si dal mozgu signál, že končí deň. Môj priateľ to zďaleka ovoňal a povedal: „Hmm, to je milé. Nečakal som to.“

Najväčší prekvapujúci účinok? Lokte. Mám také drsné, suché lakty, vždy som ich mal. Ani som to neriešil. Jedného dňa som sa o ne oprel a pomyslel som si: „Hmm, sú hladké.“ A oni naozaj boli. Ako by som ich vymenil za iné. To ma presvedčilo. Niečo, čo som považoval za bežnú vlastnosť môjho tela, sa zmenilo. A stálo to za tým sadlom. Trochu ma to pobavilo. Všetky tie chemické kyseliny a peptidy, a prekoná to základná vec z kuchyne našich prabábiek.

Moja koža po pár týždňoch a prečo to nevyhodím

Je február. Fľaštička je poloprázdna. Už som si objednal druhú, pre prípad. Používam to každý večer. Niekedy ráno, keď je fakt zima. Moja koža nepraská. Necíti sa ako papier. Je to také jednoduché. A v tom je to kúzlo. Nemusíš mať desať produktov. Stačí táto jedna nádobka. Je to ako ten univerzálny krém, ktorý naozaj funguje na všetko – na tvár, na ruky, na suché lakty, na pery (áno, skúsil som to). Je to trochu smiešne, keď o tom hovorím kamarátkam. „Čo používaš?“ – „No, hovädzie sadlo.“ Väčšinou sa najprv zakrčia nosom. A potom im dám ovoňať. A potom im ukážem konzistenciu. A potom im poviem o svojich lakťoch. A potom si jedna objednáva svoj vlastný.

Našiel som to v jednom malom obchode na Etsy. Vyzerá to, že to ten človek robí sám, ručne. To sa mi páči. Nie je to z veľkej továrne. Je to ako dostať niečo od šikovného remeselníka. Cena? No, nie je to najlacnejšie. Ale keď si predstavím, koľko peňazí som minul na tie „zázračné“ krémy, ktoré nič nespravili, tak to vychádza dobre. Mám jeden produkt, ktorý funguje. A to stačí.

Rýchle otázky, na ktoré sa ma pýtajú

Je hovädzie sadlo dobré na tvár? Podľa mňa áno, hlavne ak máš suchú, citlivú alebo podráždenú kožu. Je to preto, lebo jeho štruktúra je podobná našim vlastným kožným tukom. Takže to tvoja koža neberie ako nepriateľa, ale ako pomoc. Vstrebá sa hlboko, nie len zostane na povrchu. Je to dobré na suchú pokožku, ekzémy, alebo proste na zimné vysušovanie.

Ucpáva tallow balm póry? V mojom prípade vôbec. Presne to som sa bál. Ale keďže sa to tak dobre vstrebá, nezanecháva žiadny mastný film, ktorý by mohol póry zapchať. Je to paradoxné – je to tuk, ale nepôsobí mastne. Samozrejme, každá koža je iná, ale pre väčšinu suchšej a normálnej kože by to nemal byť problém.

Ako vonáva táto levanduľová tallow masť? Vonáva… po fialkách. Ale nie po sladkosti. Je to skôr taká bylinková, zemitá vôňa sušenej levandule. Je to veľmi prírodné. Nie je to agresívne. Je to uvoľňujúce. Ak máš radi také tiché, bylinkové vône, bude sa ti to páčiť. Ak nie, myslím, že majú aj nevoňavé verzie.

Takže. Kde som bol? Áno. Je to divné. Celý ten koncept je divný. Ale funguje to. Moja koža je pokojná, ja som pokojný. A v zime je to proste malý luxus, ktorý má zmysel. Ak tvojmu kožnému plášťu zima a sucho, možno by si mu mal dať neviditeľný sveter z našľahaného sadla. Znie to bláznivo. Ale to niekedy to, čo funguje, bláznivo znie. Mne to pomohlo.